"ach stromy,moji starí priatelia,ktorých som si ctil,
keď človek mne vzbudzoval odpor,
a ktoré od tej doby som začal milovať ešte čistejšou oddanosťou...
ste pevne zakorenené hlboko v zemi,
neúnavne a bez prestania smerujete k večnej slobode slnka a neba
Bez pokorenia zostávate pokojne na mieste,
nad ktorým vládnete svojim požehním
A aj keď s vami osud zatrasie a zlomí vo vašej márnosti,
ste stále ešte krásne,
naučte ma bratia takto žiť,takto umierať. (Albert Schweitzer)